Slamený včelí plást: rozhovor so staviteľom slamených domov Petrom Skořepou

Vydáno: 10. 12. 2011

Tisková zpráva ke stažení  (0.05 MB)  | Stáhnout fotogalerii


Na myjavských kopaniciach rastie neobvyklý rodinný dom. Je iný vo všetkých ohľadoch, či už ide o pôdorysný tvar alebo konštrukčné a materiálové riešenie. Domček sa realizuje v rámci projektu Eko Osada, v čele ktorého stojí staviteľ ekologických domov a zástanca myšlienky sebestačného, trvale udržateľného bývania, Petr Skořepa. Preto neprekvapí, že na stavbu sú využívané v maximálnej možnej miere miestne, prírodné  stavebné materiály a tradičné, na zariadenia nenáročné technológie.

Zaujem vzbudzujú ale, v našich zemepisných šírkach zatiaľ nové, stavebné postupy. Ich autorom je Tom Rijven, holandský propagátor prírodného staviteľstva. Na základe svojich skúseností s rôznymi typmi slamených a hlinených stavieb vypracoval projekt domu, ktorého konštrukčné riešenie vychádza zo základnej myšlienky svojpomocnej stavby finančne dostupného a pohodlného bývania. Pretože je to v dnešnej dobe pre mnohé mladé rodiny jediný možný spôsob ako sa dopracovať k vlastným štyrom stenám, opýtala som sa Petra ako na to.

Hneď na začiatok sa spýtam o akom veľkom rodinnom dome je reč?

Je to ukážka, aký malý môže byť pohodlný, lacný a zdravý rodinný dom. Jedná sa o dvojpodlažný dom s pôdorysom v tvare dvoch šesťuholníkov na ploche 25 m2 . Dole by sa mala vojsť kuchyňa s jedálenským kútom, s malou obývacou izbou a sprchovým kútom. Na poschodí dve izby. Po celom obvode prvého podlažia bude terasa, ktorou dom dotvoríme do tvaru srdca. Domček sme nazvali „Odtchýníček“, pretože bude stáť okolo 150 až 200 tisíc Kč. Za takúto príjemnú cenu si mladí ľudia môžu, len s pomocou kamarátov, postaviť malý, nízkoenergetický a zdravý domček s úžitkovou plochou okolo 40 m2, čo v meste predstavuje menší byt.

Hovoríme o nepodpivničenom dome. Prečo?

Má to byť ukážka malého a lacného bývania.

Pre mňa, ako stavebnú inžinierku, predstavuje stavba základov rodinného domu, minimálne vykopanie niekoľkých desiatok metrov základových pásov, s čím súvisia aj náročnejšie stroje a zariadenia prípadne veľmi výkonná čata mladých mužov s lopatami. Ako je to v tomto prípade?

Ako debnenie pre základové pätky sme použili staré pneumatiky, ktoré sme vyplnili štrkom. Vo Francúzku boli robené testy a zistilo sa, že takýto typ základov má vyššiu únosnosť než 70 ton na jednu pneumatiku. Je to teda dostatočne pevné a lacné riešenie. Samozrejme, že v závislosti na type podložia sa v niektorých prípadoch musí aj kopať. V tomto prípade sú pneumatiky ukladané priamo na terén a neskôr ich prekryjú terénne úpravy.

Ako sa domček z prírodných materiálov bráni proti vode a stavebnej chémii? Myslím tým hydroizoláciu spodnej stavby.

Už princíp zakladania na štrkom plnených pneumatikách zabezpečuje ochranu voči vode v mieste samotného základu. Takže základy sú drenážované, vtipne, cez otvor pre osadenie disku do pneumatiky. Pod podlahou bude štrk z penového skla, čo bude brániť vzlínajúcej vlhkosti. Toto jednoduché riešenie sme si ale mohli dovoliť len vďaka geologickým podmienkam lokality.

Obvodové steny sú zo slamených balíkov vkladaných do dreveného skeletu. Jednotlivé drevené prvky sú však veľmi subtílne, čo na jednej strane výrazne uľahčuje prácu s nimi, na druhej strane však môže vyvolať aj nedôveru v pevnosť takejto konštrukcie.

V čom je tá finta, vylepšujúca celkové statické vlastnosti takejto konštrukcie slamenej steny?

Slama, sama o sebe sa vo svete bežne používa ako nosný stavebný materiál, ale u nás to zatiaľ nie je možné. Preto používame vtipnú kombináciu slamy a dreva, ktoré je medzi balíkmi a zároveň ich stláča. V našich podmienkach je slamený dom stavaný vždy ako drevostavba, kde statik navrhuje drevenú konštrukciu tak, ako keby mala len sama prenášať všetky zaťaženia. Pravda je ale taká, že v kombinácii so slamou a hlinenými omietkami sa únosnosť konštrukcie výrazne zvyšuje a vo výsledku je stavba niekoľkonásobne predimenzovaná.

Viem, že sa snažíte postaviť nízkoenergetický dom. Je teda dôležité, aby bol veľmi dobre tepelne zaizolovaný, čo slama preukázateľne dokáže, a aby bol v maximálnej možnej miere eliminovaný vplyv tepelných mostov. Tie vznikajú obvykle na styku základovej konštrukcie a konštrukcie hornej stavby, ale aj v miestach napojenia otvorových výplní alebo strešnej konštrukcie. Ako ste si s takýmito detailmi poradili vy?

Tým, že sa drevená konštrukcia domu nachádza stále v tepelnoizolačnom materiáli – v slame, dokážeme odstrániť väčšinu detailov, kde by mohli vznikať tepelné mosty. Tie čo ostanú sa riešia na tej - ktorej stavbe rôzne.

Okno je veľmi zložitou a drahou konštrukciou. Nároky na jeho vlastnosti výrazne narastajú ak chceme aby dom mal nadštandardné tepelnoizolačné vlastnosti. Dokážete aj v tejto oblasti držať cenu stavby na minime?

Áno... Otváravých okien používame menej. Niektoré presklené plochy riešime pomocou pevných sklených tabúľ. Zároveň sa snažíme využívať odpad. Napríklad staré, škaredé, drevené panelákové okná... Môžem si cez tesnenie zoskrutkovať k sebe aj trojité sklá a ako pevné presklené plochy ich použiť do steny. Rám sa kompletne schová do hlinených omietok a vidieť je len sklo.

Aké plány sú so strechou? Môžeš popísať jej konštrukciu ale aj skladbu strešných vrstiev a spôsob zateplenia?

Plánujem zlepiť ohýbané nosníky z dosiek. Na strechu spraviť drevený záklop a následne zelenú strechu. Zateplená bude asi ovčou vlnou alebo konopným pazderím. V prípade, že by sme robili celú konštrukciu bez prevetrávanej vzduchovej medzery (kontaktne), budeme musieť z interiéru osadiť inteligentnú difúzne uzavretú fóliu.

Hrubá stavba je teoreticky hotová a vzhľadom na to, že steny sa stavajú a súbežne aj omietajú, tak je aj omietnutá. To však v dnešnej dobe nestačí. V dome potrebuješ mať rôzne technológie na celoročné zabezpečenie tepelnej pohody a bežných činností v domácnosti. Ak hovoríme o nízkoenergetických prípadne pasívnych domoch, nároky na technológie ešte o niečo narastajú. Takže ako je to s kúrením, vetraním, chladením, napojením na elektriku, vodu a kanalizáciu? Aj v tomto prípade dokážete byť plne sebestačný?

ÁNO. Vykurovať budeme hlinenou kachľovou pecou a v bojleri, osadenom pri nej, ohrejeme aj teplú vodu. V prechodných obdobiach (jar, jeseň) využijeme na vykurovanie aj „Trombeho stenu“ navrhnutú na južnej fasáde. Chladenie zabezpečuje samotné rozmiestnenie otváravých okien a vtipná kombinácia princípu, na ktorom pracuje Trombeho stena, s možnosťou nasávania chladnejšieho vzduchu na severnej fasáde pod oknom. Vzhľadom na veľkosť stavby budú rozvody elektriky a vody minimálne. Elektrika bude pravdepodobne z fotovoltaiky.

Stavba slameného domu je prácna a veľmi závislá od počasia. Ako sa v tomto prípade stavba plánuje a aká je predpokladaná doba výstavby pre hrubú stavbu ale aj pre celý dom?

Predpokladám, že pri dvoch ľuďoch sa dá takýto dom postaviť za 4 až 6 mesiacov.

Aké sú s domom plány do budúcnosti?

Bude to ukážkový dom pre návštevníkov, s možnosťou vyskúšať si pobyt v stavbe tohto typu. Myslím si, že reálny pocit, ktorý zažijete v slamenom dome sa nedá sprostredkovať písomne ani slovne. Treba to zažiť... Hovorím napríklad o úžasných akustických vlastnostiach slamenej steny s hlinenými omietkami, ktorá má pri hrúbke 45 cm útlm hluku porovnateľný s 150 cm hrubou stenou zo železobetónu. Návštevník si môže overiť, že tu nie je žiaden hmyz ani myši a že kompostovací záchod nie je latrína. Zistí, ako krásne dokážu hlinené omietky regulovať vzdušnú vlhkosť, čistiť vzduch, ako dom drží v zime teplo a ako málo treba kúriť. To tiež mnoho ľudí dokáže potešiť a milo prekvapiť. Toto všetko predstavuje pre niektorých ľudí až neskutočný komfort za veľmi nízku cenu. Navyše, už pri stavbe je oveľa väčšia zábava než pri stavaní z betónu a polystyrénu.

Eko osada 

Právě budovaný rodový statek a Škola přírodního stavitelství  v Bílých Karpatech na Slovensku. Základem statku je více jak sto let starý hliněný dům s vápennými a hliněnými omítkami. Kromě ukázek přírodního stavitelství jsou k vidění i další zajímavé stavby a technologie - stěhovatelná slaměná jurta pro celoroční bydlení, základy z nabíjených pneumatik jílem v zemi, plátěná jurta, hliněná pyramida na meditace, bude se stavět zároveň pec na pečení chleba a hliněná letní kuchyně. Odkoukat lze i využívání energie slunce a větru: solární pec, parabola, fotovoltaika a další. V okolí jsou běžně domy z nepálených cihel, lidé zde žijí již staletí velmi soběstačně a pomalu zde vzniká Eko osada . Na pár domech v okolí již byly aplikovány hliněné omítky, izolace z rákosu. Je v okolí postaven již jeden malý slaměno-hliněný přístavek se zelenou střechou pro kozy a rozestavěn slaměný dům.

Text: Nora Škripcová


25. 5. 2017 Letní zážitková škola přírodního stavitelství v Bílých Karpatech

4. 5. 2017 Živé povídání s Petrem Skořepou na téma "Co je vlastně ta letní škola přírodního stavitelství"

4. 5. 2017 Živé povídání s Petrem Skořepou na radiu Svobodný vysílač, na téma "Živá škola přírodního stavitelství"

5. 4. 2017 Fotky pro tisk

20. 1. 2017 Dobrovolně skromný život


Kontaktní formulář

Máte jakýkoli dotaz k publikovanému článku? Potřebujete více informací, nebo jiné fotografie? Neváhejte nás kontaktovat, obratem vám odpovíme. Děkujeme za jakoukoli podporu.

Pro odeslání formuláře vyplňte prosím do následujícícho políčka kód d964