Ako mať dom bez hypotéky

Vydáno: 13. 3. 2012


Šarm 1/2012 - Tri prasiatka mali domy zo slamy, z dreva aj z tehál. Kým prvé dva vlk sfúkol, tretí mu odolal. V skutočnosti aj stavby zo slamy, dreva, či fľaší môžu odolať živlom, dokonca prírodným. A navyše sú mimoriadne lacné.

K ekologickým, či alternatívnym stavbám sa prikláňa čoraz viac ľudí. Nielen tých, ktorí chcú byť bližšie k prírode. Mnohých k nim dotlačí nedostatok peňazí. Domy, ktoré si postavili za niekoľko sto až tisíc euro môžu byť inšpiráciou pre všetkých, ktorí žijú pod tlakom úverových splátok a so strachom, že ak by prišli o prácu, alebo o zdravie, stratia aj strechu nad hlavou.

Domček pod sáčkami

Číňan Dai Haifej (24) nechcel platiť nájomné za bývanie, ktoré je v Pekingu veľmi vysoké, radšej si postavil domček v tvare vajca na okraji chodníka priamo v centre mesta. Vytvoril ho z bambusovej brstiny, ktorú zvonku pokryl igelitovými sáčkami naplnenými zmesou pilín a trávových semien. Elektrinu aj teplo mu vyrába solárny panel. Obytné vajíčko postavil vo svojom voľnom čase v priebehu dvoch mesiacov celkom sám a s dopravou na miesto ho vyšlo sedemstotridsaťšesť eur. Hoci sa mu do domu vojde len posteľ, chýba mu záchod aj kúpeľňa, je spokojný. Nemá naň žiadne ďalšie výdaje a zamestnanie má cez ulicu. Jediný problém mu robí majiteľ chodníka, na ktorom sa ubytoval, pretože sa nevedia dohodnúť na cene „fleku“. Ale  Dai si z toho nerobí ťažkú hlavu. Ak k dohode nedôjde, presťahuje sa aj s domom o pár metrov ďalej.

Rozprávkové bývanie

Simon Dale (24) nevládal splácať hypotéku a tak pre svoju rodinu postavil doslova rozprávkový dom z kameňa, dreva a slamy iba za tritisícšesťsto euro. Trávnatá strecha v tvare dubáka len nenápadne vytŕča zo zeme, okenice aj dvere sú zo zaoblených konárov. Na prvý pohľad pôsobí akoby domček obývali maličkí hobbiti z Pána prsteňov, pod zemou sa však skrýva desaťizbový domisko, v ktorom sa môže dospelý človek pohybovať so vzpriamenou hlavou.

So stavbou, ktorá trvala len vyše štyridsať dní, pomáhali Simonovi priatelia a príbuzní. Základy má z kameňa, jej obvodové steny aj strechu tvorí drevená konštrukcia a slamené balíky a hydroizolačnú vrstvu PVC fólia a vápenná omietka. Elektrinu s teplom produkujú solárne panely, vodu priviedli samospádom z okolitých studní, WC je recyklačné.

Steny z fliaš

Stavebným materiálom budúcnosti sa však poľahky môže stať aj odpad ako napríklad plastové fľaše. V Indii a v Amerike z nich začali stavať domy už pred deviatimi rokmi, aby ušetrili životné prostredie aj náklady na stavebný materiál. Sú stabilnejšie ako z betónu, odolné voči zemetraseniu, požiarom aj streľbe. Najnovšie vyrastá štvrť dvadsiatichpiatich „fľašových“ domov na prenájom v nigérijskej obci Yelwa. Každý má pôdorys päťdesiatomsem metrov štvorcových a je postavený z približne sedemtisícosemsto dvojlitroviek naplnených pieskom, ktorý dom izoluje od slnečného žiarenia a reguluje izbovú teplotu zhruba na osemnásť stupňov Celzia. V tropickej Nigérii!

Telá fliaš v trojkilových blokoch stavbári skrutkujú a hrdlá spájajú drôtom, čím vzniká vnútorná podporná sieť. Medzery medzi oblinami zalievajú hlinou a cementom. Domy majú po dve izby, kuchyňu, vnútorný dvor, toaletu aj kúpeľňu, energiu čerpajú zo solárnych batérií a metánu z trusu. Podľa mojich prepočtov by rovnaké množstvo PEt fľaší, ale nových, vyšlo tisícstosedemdesiat euro a piesku, ktorým by ich bolo teba vyplniť tristo euro. K tomu ešte treba prirátať cenu za potrebné množstvo cementu.

Projekt v Nigérii iniciovala mimovládna organizácia DARE, čiže Zväz pre rozvoj obnoviteľnej energie. Ke?ďže stošesťdesiattisíc obyvateľov Nigérii denne vyhodí tri milióny plastových fliaš, z ktorých mnohé potom znečisťujú rieky a ulice a veľa Nigérijčanov nemá strechu nad hlavou, tento projekt by mohol vyriešiť dva problémy súčasne.

Prepite sa k chrámu

Podobnou technológiou však môžete skonštruovať aj dom so sklenených fliaš. Ani takéto stavby nie sú novinkou. Pravdepodobne najstarší sklenený dom postavil Tom Kelly v roku 1905 z päťdesiatisíc fliaš od sódy, piva a whisky v Nevade. V Nevadskej púšti, totiž nenašiel dostatok dreva.

V Thajsku v osemdesiatych rokoch minulého storočia vybudovali budhistickí mnísi pagodu Wat Pa Maha Chedi Kaew zo sklenených fliaš od piva a limonád, ktoré pospájali betónom. Dodržali pritom architektonický ráz budhistického chrámu, takže aj keď možno miestami zapácha alkoholom, na prvý pohľad vzbudzuje sakrálne pocity.

Bývanie v kruhu

Vyše dvetisícročnú históriu má jurta, stan s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou v strede s otvorom, ktorým môže prúdiť dym, keď sa pod ním rozloží oheň. Dodnes žije v jurtách, či je leto, alebo zima vyše šesťdesiat percent obyvateľov Mongolska. V mrazoch pokryjú základnú plachtu obidlia troma až štyroma plášťami z filcu. Trojcentimetrový plášť z filcu má totiž rovnakú izolačnú schopnosť ako šesť centimetrov hrubá stena z tehál. No jurty poznali aj iné nomádske národy v strednej Ázii, na Sibíri či v Číne.

Klasickú jurtu s kruhovým priemerom päť až deväť metrov kúpite v Česku za zhruba tisícdeväťsto až tritisícpäťsto eur. Štvor až šesťčlenná rodina ju postaví za hodinu.

Jurta pre európske pomery

Pred dvomi rokmi vyrástla jurta aj v Senci neďaleko Bratislavy. Vymyslel aj postavil ju Čech Petr Skořepa, ktorý sa venuje prírodnému staviteľstvu. S manželkou a čerstvo narodeným synom v nej strávil necelé dva roky, aj počas tuhej zimy. Nedávno sa však aj s jurtou presťahovali na Myjavu. Skonštruoval ju totiž ako prenosnú skladačku z dreva, textilu, slamy a ovčej vlny. Približuje sa teda bývaniu na aké sme v našich končinách zvyknutí - so sklenenými oknami, drevenými dverami a dlážkou, kúpelňou, kuchyňou a obývateľným podkrovím. Len toaleta je kompostovacia a teplo a energiu aj tu zabezpečujú solárne panely. Dnes Petr navlas rovnaké jurty vyrába a predáva. Jurta - stavebnica stojí zhruba pätnásťtisíšesťsto eur, ak chcete, aby vám ju aj postavil, vyjde vás okolo tridsaťtritisídvesto eur.

Škoda, že Európania si už príliš zvykli na panel a tehlu a prírodným stavebným materiálom veľmi nedôverujú. Väčšina má obavu, že slamu, hlinu, či drevo zloží len trocha silnejší vietor, podobne ako vlkovo fúknutie v rozprávke o troch prasiatkach. V skutočnosti tieto stavby vydržia desaťročia (storočia), ak sú postavené do kruhu majú navyše schopnosť vydržať aj velký vietor, možno aj) potopu, lebo voda ich ľahko obtečie. Navyše sú lacnejšie a dajú sa postaviť rýchlo, takže aj keby ich vzala pohroma, nebudete v takej tiesni ako keď prídete o „poriadny“ dom, či byt, na ktorý je nedajbože uvalená ešte aj hypotéka.

Rozhovor s Petrom Skořepom

Dali by sa podľa vás domy z PET fliaš, alebo sklenených fliaš upraviť na naše klimatické podmienky, teda tak, aby v nich v zime bolo teplo? Ak áno, akým spôsobom?

Určitě ano a pokud chcete evropský komfort, je třeba je ještě tepelně izolovat. Proto osobně raději stavím ze slaměných balíků, které izolují asi jako 15-20cm polistyrénu, a mohou být použity jako konstrukční material a právě zároven fungují i jako izolační material … Pokud stavíte správně, tak můžete získat odolný dům proti hluku, zvířátkům, povětrnostním vlivům a požáru. V mnoha ohledech předčí taková stavba svými parametry běžnou výstavbu. Rád používám spojení “Eko-logická architektura”, logika je zde daleko důležitější a tedy i EKO používám logicky. Postavit dobře nebo špatně můžete stavbu z jakýchkoli materálů.

Zvládne podľa vás stavbu z fliaš, alebo z hliny, podobné tým na obrázkoch, vybudovať aj bežne zručný človek bez stavbárskych skúseností, len na základe informácii z internetu?

To opravdu záleží na jeho dovednostech a znalostech stavební fyziky, učíme na kurzech jednoduché techniky, které je lehké se naučit. Určitě ale potřebujete pomoc a dozor od zkušeného stavitele a architekta.

Ak by sa zapojili do stavby profesionální robotníci, o koľko zhruba by sa cena stavby navýšila. (Ak by sme napríklad rátali s tromi robotníkmi na štyridsať dní?)

Práce je na stavbě to nejdražší a u staveb z levných material to platí dvojnásob… tedy “je to lacné ale pracné”… proto pokud vám to bude stavět firma, tak vás tyto stavby vyjdou podobně jako dřevostavby ve stejném vybavení a velikosti…

Tedy největší výhoda je pro stavbu svépomocí s kamarády, že to je zábavné stavění… Například část stavby vám může dodat firma a výplň s omítkami si dokážete udělat sami.

Prečo ste si z rôznych typov ekostavieb vybrali na bývanie práve jurtu?

Líbil se nám kruhový tvar a tedy nakonec jsme jurty přizpůsobily na naše vlhké a studené podmínky. Tedy z původní jurty jsem navrhl kruhový slaměno-hliněný domek 50m2 s mnohem delší životností. Střešní folie má životnost přes 35let a zbytek je dřevostavba s životností stovky let. Náš stěhovatelný domek má běžné evropské vybavení a komfort s malou spotřebu energie.

Objavili ste pri bývaní v jurte na začiatku nejaké problémy? A ak áno, ako ste ich vyriešili?

Ano, nebyla dobře utěsněná podlaha, kterou jsme v zimě dotěsnili a comfort bydlení se zvýšil, tedy tepelná pohoda kolem 23st. C byla téměř rovnoměrně v celém prostoru…

Akú máte skúsenosť so solárnymi článkami? Vraj pri zamračanej oblohe veľmi nefungujú. Čím možno v takom prípade zabezpečiť teplo v ekostavbe?

Ano, určitě je potřeba v naších krajích mít vytápění na dřevo. Máme akumulační pec 6kw, se spotřebou dřeva asi 4-5m3 za rok. Na peci lze vařit, péct, může sloužýit i na ohřev užitkové vody. Nyní plánujeme na jaro stavbu stěhovatelného nízkoenergetického (možná pasivního) domku ze zdravých materiálů, kde bude stačit na vytápění výkon malé bioplynky, kterou budeme krmit záchodovým a zvířecím odpadem.

Text: GALINA LIŠHÁKOVÁ


25. 5. 2017 Letní zážitková škola přírodního stavitelství v Bílých Karpatech

4. 5. 2017 Živé povídání s Petrem Skořepou na téma "Co je vlastně ta letní škola přírodního stavitelství"

4. 5. 2017 Živé povídání s Petrem Skořepou na radiu Svobodný vysílač, na téma "Živá škola přírodního stavitelství"

5. 4. 2017 Fotky pro tisk

20. 1. 2017 Dobrovolně skromný život